Nurse Anna and her assistant Hans work in an old folks’ home that was once the orphanage where they were imprisoned as children, and they still seem trapped in time and space.

Svizzera, oggi. Anna e Han lavorano in un vecchio istituto per anziani che è stato l'orfanotrofio dove sono cresciuti. Ma all'arrivo dell'anziana Gertrud, il nastro della memoria si riavvolge e l'istituto torna ad essere ciò che era: l'orribile prigione per bambini jenisch sottratti alle famiglie, laboratorio di un progetto di eugenetica.

Zdravotná sestra Anna a a jej asistent Hans pracujú v zastaralom domove dôchodcov. Sú to duše dvoch „detí“, prebývajúce v telách dospelých ľudí. Uväznení v čase a priestore, pohybujú sa po izbách a záhrade budovy, ktorá kedysi slúžila ako sirotinec. Akoby tu premrhali celý život, od detstva až po smrť, akoby na tomto svete neexistovalo pohostinnejšie miesto, než je tento svedok ich detského väzenia. Všetko sa zdanlivo začína rúcať, keď sa z minulosti vynorí stará uhladená dáma Gertrud. Zlo je biele ako Gertrudin pracovný plášť, ako steny východného krídla. Ústav stráca súčasné obrysy a stáva sa tým, čím bol pôvodne: ukrutným útulkom pre deti kočovných Rómov jenish, ktoré boli odňaté rodinám, svätyňou eugenického projektu riadeného priamo Gertrud. Anna je otrokyňou tohto miesta a bolestného nikdy nekončiaceho detstva. S veľkým odhodlaním začne hľadať milovanú priateľku Franzisku, ktorej stopy zmizli už veľmi dávno a po ktorej neprestáva pátrať.

Anna y Hans, una enfermera y su ayudante en una clínica para ancianos, son dos almas de niños que habitan cuerpos adultos. Atrapados en el tiempo y el espacio, se mueven entre los cuartos y el jardín de lo que solía ser un orfanato.